Fakulta umění OU 

Inštalácia kresieb a malieb z ručných japonských papierov so štvorkanálovým zvukom bola vystavená na Fare na ulici Hozova 1.
Línia ako zosobnenie času. Voľne plynúce horizontály so začiatočnými a koncovými bodmi v nedohľadne. A potom náhle zvlnenie, prekrytie a tepny sa rozbiehajú motýlím efektom všetkými smermi. Prúdia šedými ulicami, lemujú ich okraje, vznášajú sa nad nimi, za nimi. Všadeprítomné, obklopujúce. Prežívajú v malých výrezoch skutočnosti, intímnych, ale aj odosobnených. Popri cestách sledujem smogom rozmazané horizonty, ktoré pretínajú čierne diagonály. Večne sa opakujúce vzory a štruktúry. Zdá sa, že existujú autonómne, prekračujú konkrétne vymedzený priestor a občas dokonca svoj vlastný tvar. Podvedome sa otláčajú do mysle a premieňajú na iné dôverne známe obrazy a tvary, ktoré si nosím všade so sebou. Sú to skromné pokusy priblížiť sa, hľadať vzťahy, významy v medzerách v ich usporiadaní. Vidina mesta sa z nich pomaly vytráca, len aby sa opäť vrátila v spomienkach, aspoň v náznakoch. Isté je len to, že neustále plynie. Vertikálne stúpa, v zvukových vrstvách, ktoré žijú svojím vlastným životom. Neustále plynú v čase, rytmicky sa opakujúce. Je to predsa v ich podstate.
Fotografie: Anna Ovsíková